1 year later

10. dubna 2012 v 20:07 | Lienka |  Mé keci
Nemyslela som si, že článok, ktorý sem po čase pridám bude takýto. Koľko krát som tu už chcela napísať článok, s dobrou náladou, veselý a nespútaný (?).
Moje psychické rozpoloženie je momentálne presne opačné. Aký to paradox, že neznášam ľudí, ktorí svoje negatívne, nostalgické a smutné pocity prenášajú na ostatných.. nerozprávajú o ničom inom, iba o ich ťažkom a nepodarenom živote.

Našťastie, môj život nieje nešťastný, ani nepodarený. Je veľmi veselý a ja ho mám rada.. neustále s úsmevom na tvári :)
Len... občas sa pritrafí aj takáto chvíľka. Neviem prečo som sa rozhodla napísať tu práve teraz, pretože, ako vždy, nemám nič zmysluplné, čo by som napísala :))

Snáď by som sa len chcela poďakovať, za to že sem stále chodí také množstvo ľudí, niekedy keď sledujem týždenný Toplist, až sa mi hlava zatočí od prekvapenia. Aj občasné komentáre, ktoré tu nájdem ma veľmi tešia.

Neverím tomu, že je to viac ako rok, čo sa môj blog nepohol. Tak rada by som ho znova naštartovala. Snáď niekedy. Vždy dúfam, že si nájdem čas a bude to tu ako predtým.
Cez ten rok sa stalo množstvo vecí, bola som všelikde, všeličo sa mi prihodilo, všeličo sa stalo vo svete... nuž, ťažko to teraz zhrnúť do jedného článku, tak sa o to radšej ani nebudem pokúšať. :)) Aj tento rok nás toho ešte veľa čaká! Tak možno potom :)

... pretože hlúpu školu skončím a budem mať čas venovať sa veciam, ktoré ma BAVIA!

To je to, na čo sa neskutočne teším. Takže... pomodlite sa za mňa a za všetkých maturantov, aby sme mohli dať bodku za školou už v máji a nie kdesi v septembri :D

Ach aká som rada, že mám aspoň tento blog! Či to už niekto bude čítať, alebo nie. Aspoň cítim v žilách čerstvú krv :))
Přidat komentář
 

Další články

Kam dál

Mariotovi dediči

Free Visitor Maps at VisitorMap.org